Diskuze : Hlavní : Diskuze o bazálních teplotách

Gazellko moooc držím palce a at v klidu dojdeš.
Taky jsme zvědavý.

Hehe to chápu.Taky čekám,když J.někam jede na zprávu,že dojel.Ted jak odjížděl,tak měl vozejk a na něm obr míchačku.A mám bujnou představivost,už vidim jak najede na něco a převrhne se ten vozejk a strhne i auto.No jsem na palici,ale strach stejně mám.

Skopčím Vám sem moj porod:.-) Konečne som čosi napísala říjňátkam v medzičase))

Porod bol rýchlovka jak prase))) Je pravda, že kontrakce na kontrakci bez nejakej výraznej prestávky na vydýchanie, ale zase som to mala rýchlo za sebou.

Keď mi to tu začalo, tak som volala Marťasovi, že neviem či sú to posly alebo porod, tak že si vlezu do sprchy a uvidím (posly ma trápili silné už od takého 18-20 tt, ja som v tomto divná asi hihi, mala som to tak i u Filípka, takže odposlováno dosť dlho). Vlezla som do sprchy, Filípek mi u vany asistoval a to už som cítila, že to asi posly nebudú. Do toho som sa snažila - byť křečovitě - usmievať na Filípka, nech nemá trauma, ale malý cítil, že sa niečo deje. Vyliezla som, zavolala Marťasovi, nech jede domov, že rodíme, hodila sem správu...Filípek okolo mňa behal "maminkooo tu si sedníííí", no samozrejme som sedieť nemohla, tak som malému vysvetľovala, že teraz musím chodiť. Marťas alarmoval deda, nech príde hlídat Filípka..Mysleli sme,že je ešte čas, ale ja som to už začala tak silno cítiť, že Marťas letel dedovi naproti, potom ma tu obliekal, obúval - už som sama nebola schopná.

Cestou z baráku som predýchavala 3 kontrakcie, u auta štvrtú. V aute bola prdel, vodiči čo ma videli, jak predýchávam asi nechápali, cestou nás zdržoval traktor, tatínek sa snažil jet opatrne, ale vymontovaný z toho bol. Ja nezabudnem na rozhovor - vravím mu, "klídek, ešte nerodíme", on "ja su klidný", ja "no nie si" a on "no MÁM NÁROK, BUDU MÍT DÍTĚ!"

Cestou k príjmu - a to zastavil u vchodu - som u auta predýchavala a na chodbe než som došla ešte dvakrát..to už sa pýtali "a maminka už má problémy???", Marťas "jo má"..a to už ma brali, Marťas vyzliekal, prezliekal, nechcela som na vozík, ale šupli ma tam, že aby som im dole ešte neporodila a rovno na sál. Tam ma pripojili na monitor, to už som mala bolesti furt, do toho vyplňovali ešte dotazník, čo som odpovede už tak hlasnejšie hulákala, lebo v bolesti som nevedela odpovedať ticho))) K tomu tá nemoc a rýma, takže som nemohla dýchať riadne, všetko pusou, takže ma bolo dosť aj počuť, to inak nešlo))

A stihla som ich otravovat, že chcem, aby ma z monitoru pustili, že chcem stáť, nakoniec ma museli pustiť)))) Marťas sa prezliekal, oni ma odviedli k stolu, nechali predýchať jednu kontrakci a píchneme vodu a jdeme tlačit - voda mi totiž u Filípka ani teraz neodtiekla. Medzitým dofrnel Marťas, ja na neho už iba zakričala "daj mi ruku, musím Ti ju mačkať!" a tlačilo sa) Druhú ruku mi dala porodná asistentka, tak som im asi pekne zmodrinovali ručky))) Doteraz nechápem, jak u toho ešte stihol Marťas nafotiť tak super fotky, keď som mu tú ruku demolovala))))

Takže tak, jak malý vyliezol - na 4 zatlačenia - tak úľava, krásny pocit, jak mi ho dali na brucho a tak Proste k nezaplateniu

Jasné, bolelo to, ale mám aj z tohoto porodu dobrý pocit))) Nenahraditeľný

A hrdý tatínek si robí srandu, že za tých 300,-- Kč za účasť tatínka u porodu som mu mala predviesť dlhšie divadlo a nie len potlačiť a šup malý na svete

Peti, Nelinka je rozkošná

ježíš rozcvičku, blázníte holky, su ráda že sem se do tý práce doplazila, já bych tak hajala