Vracala sa mokrým lesom do brlohu líška.
Z dlhej cesty domov mieri, kožuch ani kvas.
-Chvalabohu, dobreže som k domu už tak blízko!
A tu ti jej rovno z diery zamekoce hlas:
-Ja som koza rohatá,
do pol boka odratá,
cupi-lupi nohami,
prekolem ťa rohami!
Nasršená ako kohút beží ku vlkovi:
-Voľakto mi brloh berie, pozri, ký je ďas!
Zakričal vlk do brlohu: -Odpovedz mi slovy -
kto si, zvere v líščej diere? Zmečalo to zas:
-Ja som koza rohatá,
do pol boka odratá,
cupi-lupi nohami,
prekolem ťa rohami!
Zľakol sa vlk, stratil mieru: -Vykašli sa na dom!
Kožu ratuj, tej je škoda, utekajme preč!
Milá kmotra, to je veru nie s kostolným riadom,
také rohy, to ti bodá horšie ako meč!
-Počkaj, kmotrík, sprobujeme, ešte medveď keby...
Nedá mi to odtiaľ odísť len tak bez boja.
Bolo mi v tom kúsku zeme ako v siedmom nebi,
medveď nech nám kocky hodí - ono lebo ja!
Prišiel medveď, zvolal hlasom ako rachot hromu:
-Kto si, zvere v líščej diere? Naskutku z nej lez!
Lebo ak ťa chytím, ja som... Z lišacieho domu
ozvalo sa: -Pusť tie dvere! Lebo bude zle!
Ja som koza rohatá,
do pol boka odratá,
cupi-lupi nohami,
prekolem ťa rohami!
Stuhol medveď, tak sa zľakol: -Nebude to s dobrým,
nevytlčieš mu to z hlavy, je to rohatý!
Nuž a s čertom čo už? Ako? Veď aj sami obri
boja sa ho, že im spraví dieru do gatí.
Utekali, neveselí, nariekala líška:
-Mala som ja, ale nemám strechu ani dom.
-Hlavne, že máš kožuch celý, vlk jej labu stíska,
-nebuď taká upriamená, veď vieš, kto je v ňom!
Utekali, stretli ježa, ježko sa ich pýta:
-Čo tá líška plače? Kde je tomu príčina?
Povedali, prečo bežia, až ich zrádnik chytá,
ale jež sa tomu smeje: -Koza vyčíňa!
Naskutku sa s nimi berie do líščieho domu
a tam mocne ako vládal zvolal tri razy:
- Kto si zvere v líščej diere? Odpovedaj tomu,
ktorý ťa z nej štandopede teraz vyrazí!
-Ja som koza rohatá,
do pol boka odratá,
cupi-lupi nohami,
prekolem ťa rohami!
Nuž a ja som jež,
prekolem ťa tiež!
Urobil si klbko z tela, do diery sa vgúľal,
tam ju pichal ihličkami rovno do boku,
až tá koza vyletela odtiaľ ako guľa.
Naplnila mekotaním horu hlbokú.
Vlk a líška, ako inak, hneď sa majú k dielu,
chytro teraz dobiehajú v strachu zameškané:
-Budeže to za hostina! Spášeme ju celú!
Počkaj, kmotra, počkaj, ja ju skorej dostanem!
Ale ježko britkým slovom krotí kruté chute:
-To by bola planá kúpa, už vás previezla!
Chcete teraz na hotovom dohnať ubehnuté?
Nechajte ju, je len hlúpa, ale nie je zlá.
Od tých čias sa koza bojí každej líščej diery,
lebo nebyť nášho ježka, už tej kozy niet.
Jež si žije na pokoji, drobné zúbky cerí,
vše sa skrúti do koliečka keď ho zlostí svet. |
