Re: Poďakovanie!!!

Milá Lenka! V 10. marca 2010 bol rok, čo ma už navždy môj manžel opustil a stále to hrozne bolí. Po večeroch, keď nemôžem zaspať, tiež sa s ním rozprávam o deťoch, o tom čo ma trápi, čo sme spolu prežili. Snívam o krajšej budúcnosti a pýtam si od neho radu,pomoc a hlavne silu. Verím, že ani on nechcel, aby takto rýchlo a bolestne všetko skončilo. Bol pre nás naozaj všetkým. Deti miloval neskutočnou láskou. Je pre ne veľkým vzorom. Nie je dňa, čo by sme ho nespomenuli. Pri všetkých rozhodnutiach najskôr premýšľame, čo by na to povedal ocino, až potom konáme. V lete minulý rok, mi deti kúpili psa labradora, aby som aspoň trochu moju pozornosť upriamila iným smerom. Je krásny, ale veľmi rozmaznaný. Našu lásku sme venovali jemu a on to zneužíva ako sa dá. Keď prichádzam k domu, už ma čaká pri bránke a dáva mi úžasným spôsobom najavo, ako som mu chýbala cez deň. Spustošil takmer celý dvor, povytŕhal okrasné rastliny a kríky, ale momentálne to pre mňa nie je dôležité. Chceli sme, aby našiemu domovu znovu vdýchol radosť a život. Hlavne deti majú z neho veľkú radosť. Lenka, ďakujem Ti za úprimné slová. Viem, že by si mi chcela pomôcť. Priznám sa, že aj napriek tomu, že sa osobne nepoznáme a určite je medzi nami aj veľký vekový rozdieľ, mám pocit, akoby sme spolu vyrastali a dokonale sa poznali. Si tiež veľmi citlivý človek. Z Tvojho listu cítiť veľa naozaj úprimnej lásky a pokory, ktorá pomáha aj mne. Ďakujem! Osobne Ti prajem veľa zdravia, lásky a životného šťastia. Aňa