Zo života.

Doma sme v zime "chovali" na záclone v kuchyni dve lienky. Malej sa páčili a raz cez obed si jedna z nich špacírovala po stole kým sme s Mirkou jedli. Vytešovali sme sa z nej počítali bodky a tak podobne. V jednej nestráženej chvíli dcérka povedala "Ham" a naliala obsah lyžičky spolu s haluškou na lienku. Viete si predstaviť ako to dopadlo, lienka hore bruchom bez známok života. Potom nasledoval rozhovor s mojou vtedy 1,5 ročnou dcérou:
"Mamťa šo lienťa lobí?"
"Asi spinká..." povedala som.
A vtedy dcéra, asi podľa vzoru z jaslí, zavelila:
"Lienťa nespi, otvajaj pusu a jedz!!!"
a dorazila lienku lyžičkou.