Re: Proč spoustu mužů po rozvodu nezajímají jejich děti?

Ako tu čítam vaše príspevky milé dámy, tak mi až trhá srdce. Všetkých nás hádžete do jedného mechu. Ja mám syna má 3roky a nežijeme spolu preto, pretože partnerka sa rozhodla pre pohodlnejší život so svojími rodičmi a to jej je 32rokov. Ja pracujem, slušne zarábam,nefajčím, nepijem, nemám absolutne žiadny problém sa o rodinu postarať, to bolo pre mňa v živote na prvom mieste, chceli sme si aj dom postaviť, zohnal som byt, ale prišli nezhody medzi mnou a jej rodičmi (bývali sme u jej rodičov), ktorým ona robí iba slúžku a postavila sa na ich stranu. Ja som mal so synom za 2,5roka krásny vzťah, každú voľnú chvíľku som strávil s ním, chodieval som na týždňovky pracovať neďaleko, aj v týždni som prišiel za nimi. Naozaj nie som ďaleko od pravdy, že veľa ľudí a hlavne priateľkyny rodičia závideli aký vzťah mám so synom. Tak zapracovali na dcéru a bolo po krásnej rodinke. Ja sa svojho syna nikdy nevzdám, bojujem o stretávanie sa s ním, ale narážam na odpor jej a jej rodičov, znemožňuje mi prístup k malému, to čo vy tu vyfarbujete na chlapoch, žiaľ aj medzi vami sa nájdu také. Posielam jej 2100sk, malému platím poistky, stavebné sporenie, kupujem mu hračky, značkové oblečenie a nehnevajte sa vám je to málo. Ja som pre svojho syna chcel spraviť na svete všetko, ale žiaľ vy pre svoje pohodlie, radšej sa budete schovávať mamičke pod sukňu a ako sa životu postaviť čelom a stáť pri partnerovi. Česť výnimkám.