Re: (Ne)půjčování dětí tatínkovi

Tinas, citujem Ťa (a tým sa vyjadrujem aj k ostatným podobným názorom ako tento):

Kdybychom se rozvedli a já doufám,že k tomu nedojde nikdy bych nebránila ani manželovi ani dětem ve vzájemném styku.

To je to "kdybychom". Nezažila si rozvod (ani Ti to neprajem), nemožeš vedieť, tušiť, nemožeš nič posudzovať sposobom "kdybychom".

Keby bolo keby, boli by sme v nebi.

Tým chcem povedať, že vyriaďovanie účtov cez deti odsudzujem, ale verím, že takých párov je minimum, čo by to cielene robili. Ja som rozvod (a neľahký) zažila, ja viem, o čom to je (ako kopec iných rozvedených).

Nedovolila by som si nadosmrti tvrdiť, že by som vždy a za každých okolností dieťa otcovi dala, prípadne, že by som bola v jeho "zájme" schopná pristúpiť na střídavku.

My máme zatiaĺ chvalabohu tieto veci srovnané, otec si berie syna, síce berie málo, ale berie a ja mu nebránim.

Ale nedovolím si napriek tomu kategoricky tvrdiť, ako by som to dokonale zvládala, ak by som mala trebárs pocit, že mi dieťa manipuluje a podobne.

Tož tak.