Re: Fotky baculek

Ale jo, myslím to vážně.A to "JÁ" som zvýraznila nie preto, že seba považujem za niečo nad manžela, ale preto, že je lepšie hovoriť v komunikácii, čo prežívam ja, ako sa cítim, keď ten druhý robí to, čo ono... Naše pocity sú neoddiskutovateľné. Napr. môžem sa mýliť, keď poviem, "táto pizza nie je dobrá", lebo možno môjmu kamarátovi chutí. Ale keď poviem: "Táto pizza mi nechutí", je to ok. Podobne je to v tejto situácii, ktorú diskutujeme. Zakladateľka sa cíti ponížená, je jej to nepríjemné - to je fakt. Ja ju chápem, mne by to bolo tiež. To snáď nie som nenormálna . Aj ja by som si presne tak isto myslela, že si ma bude ten môj porovnávať... že ma už nepirjíma proste takú, aká som.. A tým, že mu dám na výber, mu dávam možnosť voľby. Ja si mienim chrániť hranicu vlastnej sebaúcty - ak chce, ja mu nezakazujem pozerať na tie ženy, je to jeho voľba. Ale tak, ako ja rešpektujem jeho rozhodnutie, on bude zas musieť rešpektovať rozhodnutie moje - že som možno iná, výnimočná - takto to vnímam. To nie je trest, ultimátum - veď on si môže to porno pozerať ako dlho chce - ale chcem, aby vzal na vedomie, čo mi to spôsobuje. Ono tie pocity sa nedajú len tak odmyslieť... A na sex by som ani ja nemala chuť, kým by to trvalo... A hovorím aj z vlastnej skúsenosti - už je to síce 14 rokov, ale manžel si takto prezeratl časopisy, ktoré sme "zdedili" s domom, ktorý sme kúpili. Presne takto ma to zraňovalo, ako písala zakladateľka - len s tým rozdielom, že som bola tehotná a oproti tým ženám som sa cítila v nevýhode... Bolo mi to nepríjemné, trápne, ponižujúce. Mám asi nastavené takto hranice. Na sex ani pomyslenie. V pokoji som to manželovi povedala - to nebola hádka... Môžete veriť, či neveriť, ale porno sa u nás nepozerá. Manžel pracuje doma, ja tiež, takže sme spolu prakticky nonstop. A náš vzťah je ok, sme spokojní a chuti na sex neubudlo, ale skôr pribudlo... vystačíme si sami, bez erotických a pornografických materiálov.