Re: Za jak dlouho si děti zvyknou ve školce

Ja som zvykala. Syn totiž robil scény len predo mnou. Jak sa zavreli dvere, úplne iný klučík - spoločenský, kamarádi... Takže na začiatku som tam skúšala aj sedieť v triede, ale u nás to nemalo zmysel a efekt. Ako píšeš, len som odďalovala to, že odejdu, aj tak vyvádzal. Že po mojom odchode vždy otočil o stoosemdesiat viem nastopro preto, lebo v druhej triede učí moja švagrová a tá ho nenápadne vždy skontrolovala a dala mi echo. O jeho spokojnosti svedčilo aj to, že keď som vyzvedávala, tak som brala spokojné dítko.

Ale tie ranné revy - doslova revy - trvali tak pol roka. Prvé štyri dni v školke bol nadšený od rána, potom sa to zlomilo a začal ma vydierať. Tým chcem povedať, že nie každý "revúnik" to tak aj musí cítiť - viz jeho okamžitá zmena jak som odišla.

Každopádne mi pomohli aj ranné rituály, ktoré máme dodnes - u nás napr. to, že mávam, keď odchádzam, syn je v okne. Vyzerá to na volovinu, ale u nás to robí zázraky A potom, tešil sa na svojich kamarátov.

P.S. Moj syn patrí medzi triednych obľúbencov medzi deťmi, je spoločenský, hravý, pritom hodný, aj keď s výrazným "uřvaným" hláskom.. Deti ho majú radi. Ale čo som sa nabečela zo začiatku, než som si zvykla, že vydírá))