Re: pre H&M

Hany, tak to ma mrzí Na druhej strane máš pravdu, určite si si to užila oveľa viac ako ja napríklad. Ja som druhé dieťa nechcela, po tom všetkom - inkubátor, vojtovka, rehabilitácie, furt nejaké kontroly, častejšie poradne, poradňa pre predčasne narodené deti - všetko som to mala v živej pamäti a hlavne to, čo sa dialo v inkubátore, či prežije, alebo nie (aj keď šance mal vynikajúce, ale ten červík predsa len hlodal)... No Peťko mal teraz 13.11. tých šesť rokov (vy ste tiež listopad ak si dobre pamätám?) a mne to miminko začína chýbať U mňa je to komplikované, priateľa mám /bývalého kolegu z práce/ už dva aj pol roka, ale iba pol roka bývam sama bez Laca Museli sme to riešiť predajom bytu a kúpou druhého bytu, aby som sa mohla osamostatniť a môj súčasný je teraz aj tak 300 km odo mňa. Vrátil sa do svojho rodného mesta, lebo už neveril tomu, že sa niekedy definitívne s L. rozídeme (a to sme doma už rok aj pol žili každý v inej izbe!) a teraz čakám, kedy sa vráti späť do BA, ale malo by to byť do konca roka. No teraz ja už prestávam veriť jemu, neviem, čím to je, ale keď spolu aj voláme cez mobil alebo cez kameru cez Skype, tak sa stále hádame, nakoniec vždy skončíme hádkou alebo mlčíme a len sa na seba pozeráme a tak zaspíme.. pozerajúc sa na monitor... Inak s ním si viem dieťa predstaviť, ale nechcem sa do ničoho hrnúť, kým si nebudem 100% istá, že s ním budem vedieť žiť. Takže to nechcem tak, ako to bolo s L., že najprv sa narodil Peťko a potom sa prisťahoval Laco. Bola to chyba. Inak narobím komplikácie sebe, Peťkovi a ešte aj tomu čo by sa do takej situácie narodil...