Re: Vztahová nezávislost

Nikdy som nebola s iným mužom ako s tým mojím, ale musím povedať, že keď sme sa zoznámili, veľmi ma zaujímal jeho pohľad na ďalší život. Obľúbila som si ho pre tú jeho ctižiadostivosť, húževnatosť, nezávislosť. Mal vtedy osemnásť rokov a absolútne nebol závislý na rodičoch. Bol samostatný, vyzretý, podvedome som takého muža hľadala, mám otca, ktorý mal aj za bývalého režimu vždy niekoľko zamestnaní, len aby nás (mám 7 súrodencov) uživil, vždy si vedel rady apod. Pre mňa proste pravý chlap.

Boli časy, v mladosti, kedy sme boli závislí jeden na druhom. On bol istý čas závislý na mojich financiách, a veľmi ho to ubíjalo a neraz som mu musela opakovať, že to nie je hanba, lebo sme rodina - už vtedy sme mali po svadbe. Napriek tomu som z neho cítila, ako sa veľmi snaží ukázať, že aj ja ho potrebujem - bolo to niekedy až smiešne. Ale boli sme
zomknutá dvojica, pevný tandem, vždy to šľapalo.

Vrátila som sa z dovolenky a povedal mi, ako veľmi som mu chýbala. Že je závislý na mojom ľudskom kapitále, na pokojnej povahe, pravideľnosti, svedomitosti, dôkladnosti. Jednoducho, bez mojej maličkosti bol doma totálny chaos. Pekne sa to počúvalo

Finančne závislí na sebe nie sme, určitý majetok (iba svoj) máme obaja, obaja máme dve ruky, dve nohy, tak...