Schizofrenia

Dobry den, chcel by som sa s vami podelit o moje skusenosti so schizofreniou. Zacnem tym, ze obaja moji rodicia sa liecia na psychicke choroby, otec je alkoholi, matka ma uzkostno depresivnu poruchu. Ja som bol do 18 rokov uplne zdravy, potom som experimentoval s marihuanou a tiez som to prehanal s alkoholom. Zacalo to zvlastnymi pocitmi, niekedy celkom prijemnymi. Postupne som sa zacal menit, zaujmy, sposob zivota. Prichadzali prve depresie /niektore formy afektinych poruch ako depresia su dedicne, takze som nieco mohol zdedit od matky/. Doma to tiez nebolo ruzove, otec stale pil, bol agresivny, matka upadala do deresii a mala stale strach. Postupne aj u mna vznikali pocity strachu a nepokoja. Navstivil som psychiatra a on mi povedal, ze nic sa nedeje, ze som zdravy. Postupne sa choroba rozvijala a pribudali nove priznaky, panika, strach z ludi. V tom case som skoncilvysoku skolu, co bolo pre mna vtedy enormne stresujuce, totiz som vystudoval medicinu. Po skonceni skoly som mal stale pocit ze nieco so mnou nie je v poriadku. Napriek priznakom som nastupil do prace v Cesku a tam sa stresy stupnovali, v praci toho bolo strsne vela, dostaval soom stale silnejsie uzkosti a zachvaty paniky. Neskor sa pridali bludne presvedcenia, myslim,ze clovek, ktory ma stale strach nedokaze racionalne uvazovat. Neskor som uz nebol schopny pracovat a odmietal som liecenie, lebo som uplne stratil nahlad na chorobu. Vratil som sa na Slovensko, kde ma prvykrat hospitalizovali. Zistili mi schizofreniu. Odvtedy beriem lieky, pravidelne a to antipsychotika a axiolytika. Zo zaciatku liecby som bol uplne tlmeny, stale som spal, nebol som schopny vobec mysliet. Postupne sa stav menil, zacal som si spominat na veci, ktore som uplne zabudol, totiz som dostaval elektroliecbu a aj chorobou som vela zabudol, su pri nej narusene pamatove funkcie. Ako som si zacinal uvedomovat svet okolo, pochopil som zze to co vidim, pocujem a co si myslim su prejavy choroby. Zacal som na sebe pracovat, pouzival som zakladne psychohygienicke postupy, nieco z psychoanalyzy, nieco z psychoterapie. Vsetko som na sebe skusal a dostavovali sa vysledky, najskor, len tak naznaky zlepsenia, ustupovali bludy, uzkost uplne zmizla, nalada sa zllepsila na taku uroven ako pred chorobou. Zakladom bolo pochopit co sa vo mne deje a preco. Neverit prvemu dojmu, nesudit, neverit vlastnym zmyslom a stale sa drzat toho co je realne a iste a tak postupne ziskavat vacsi priestor. Teraz dennodenne zazivam pocity ako pred chorobou, myslenie este nie je take rychle a bystre ako bolo, ale vsetko sa pomaly meni k lepsiemu. Zakladom bolo vyriesit nevyriesene konfilkty medzi sebou samym, a robit si stale poznamky o sebe, o tom co som zistil a aky to malo nasledok. Ta choroba vznika postupnym nnahromadenim problemov a obmedzenou schopnostou ich riesit. Treba sa o problemov oslobodit a nie isch ignorovat a mysliet si ze to prejde. Stale je potrebne na sebe pracovat a vysledky sa dostavia, najskor v pocitoch, potom v mysleni a nakoniec aj v cinoch. Drzim palce kazdemu kto ma tuto chorobu alebo akukolvek inu psychicku. Nikdy neupadajte, ludia o kazdom hovoria co chcu a komentuju spravanie inych. NIektori su bezcitni a len skonstatuju to je blazon. Nikdy nepochopia co je to bolest duse a vobec vam nepomozu. A este jedna rada, najviac pomozete vy sebe samemu.

Budem rad za reakcie, MUDr.Milan K.