Re: Když děti nezapadnou mezi vrstevníky

Kytko presne, vediem ju k tomu aby sa o seba starala. Upravené vlasy k tomu patria, ona chodí ako divožienka, navrch narazí šiltovku a je jej úplne jedno ako vyzerá. Tu nejde o to že mi vadia rozpustené vlasy, ale o dotvorenie celého obrazu, oblečenie len aby nahá nebola a celkový vzhľad nedbalý. Našťastie hygienu dodržiava, na to som pes, ale mám pocit že keby nemusela tak na to kašle celkovo je taký podivín. Každé ráno o 7 ide na prechádzku po dedine, sama, a zdôverila sa mi že si dáva záležať aby nikoho nestretla, tj. keď niekoho v diaľke vidí tak skočí do krovia a tam počká kým ten človek neprejde že je to desná zábava. Nenápadko som jej núkala či nechce psa, mohla by ho venčiť. Tak nie, ani zanič. Jej vyhovuje naša mačka. Prosila som ju nech aspoň nosí so sebou na tie prechádzky mobil, tak si ho vzala ale vypnutý. Napríklad aj ten mobil, kúpila by som jej aký chce ale ona nechce žiadny, nanútila som jej aspoň starý aby mi mohla zavolať. Aj tak ho má večne vypnutý. FB všetky deti z triedy sú na FB a cez neho komunikujú, ona o tom nechce ani počuť, vraj načo. Nenútim ju, aj som rada že nevisí celé dni na sieti ale príde mi to divné v čase keď už aj 7 ročný syn chce iPhone a vlastné konto na FB. Ona je v podstate ideálne dieťa z pohľadu rodiča ale nie medzi rovesníkmi. Odmietaním toho na čom oni žijú je úplne out.

Trochu ju aj chápem, ja som ako dieťa bola taká istá, detstvo medzi deťmi bolo pre mňa utrpenie, nevedela som sa zaradiť, až na VŠ som s nejako začlenila. Vekom som sa prispôsobila, v práci v pohode komunikujem, nikto by do mňa nepovedal aký je to pre mňa výkon byť celý deň s ľudmi. S príchodom detí som bola nútená udržiavať vzťahy s inými rodičmi. Ale keby som mohla odsťahujem sa niekam na samotu.