Re: Nastoupit do práce po MD- i když nemusím, manžel mě uživí ?

petka, ja som si pár mesiacov užívala doma len tak, a síce som sa v žiadnom prípade nenudila (a tiež mám muža, ktorý ma nehnal do práce), ponuku práce na 4 hod som využila. Teraz to mám skrátené dokonca na 3 hodiny a maximálne mi to vyhovuje. O 8h vyprevadím deti, do mojej práce odchádzam 8.50. Za ten čas upratám binec, ktorý vznikol ráno, pripravím sa a naraňajkujem. Medzitým sa mi varí polievka.

O 12h končím, 5minút na to vyzdvihujem syna zo školky. Krátko po nás príde domov prvák (chodí sám). Poobede riešieme úlohy, krúžky, zábavu. Pripravím večeru, príde manžel.
Neviem si predstaviť ako lepšie by to mohlo fungovať.

Prácu som neprijala z dovodu príjmu, ale preto, že je to oblasť, ktorá ma baví a napĺňa. (A ako márnivá žena priznávam, že si užívam aj skutočnosť, že mám konečne dovod sa pekne obliecť a upraviť

A inak sa smejem z argumentov typu: "...co budeš dělat když se něco stane?!" - za prvé predpokladám, že vačšina z nás nerobí závratnú kariéru, kde by absencia niekoľkých stoviek (až tisíc) hodín dramaticky ovplyvnila celkový vývoj až do penzie.
No a keď ma opustí manžel? Moja známa je čerstvo opustená - makala od veku 2rokoch ich dcéry od 6h do minimálne 14h, vačšinou viac, kedže mali povinné nadčasy. Uštvaná jak pes. Príjem šiel na stravu rodiny. Čo si akože vybudovala, akú poistku pre prípad zblázneného muža?
Poviete mi to prosím? Alebo predavačka a iné bežné - menej finančne ohodnotené pozície, alebo prosto pozície, z ktorých plat ide na rodinné výdaje a nie do súkromnej kasičky tvrdo pracujúcej mamičky?
Ja som jednoznačne za, aby si rodiny užili pohodu, ktorú si možu dovoliť. A to aj z dovodu, že nikdy nevieš, čo Ti život ešte prinesie...