Re: Proč lidi vypráví těhotným o potratech?

Jé, díky holky
Vizita mi práve dala "povolenie k odchodu", tak čakám na muža, až príde po nás...
Ten - samozrejme - zareagoval po svojom "...ale já jsem s váma ještě nepočítal... na dnes mám naplánovanej mejdan, pozvané holky..."

Ráno som si dala poslednú nemocničnú bielu kávu, po sprche obliekla poslednú erárnu košeľu - to sú veci, ktoré v nemocnici milujem . A cítim sa tak zvláštne, tak smutno-krásne...
Teším sa z malej (úplne som ňou opojená), ale ten pocit, že je to posledné bábatko, a i to mi rýchlo vyrastie, lebo ten čas tak rýchle letí... Už nezažijem žiadne bábatkovské tešenie a ktovie, čo všetko mi deti pripravia až vyrastú...
Teraz je všetko tak "spešl", tak vzácne, krásne, jedinečné, keby šlo, tak si tie pocity, okamžiky zakonzervujem do nejakej krabičky a potom by som sa k nim chodila kochať, čuchať k nim...

No a teraz realita - prídem domov, tam binec, nevyvetraný byt, starší synovia, ktorí od hádke veľmi skoro prejdú k bitke...
Ale i tak sa strašne teším. Škoda, že je mamka tak ďaleko