Re: Cítíte se opuštěné?

Niekedy je tazke nepodlahnut takym pocitom. Myslim si, ze to ma vela spolocne s materskou dovolenkou a travenim casu doma s detmi. Pretoze potom ma clovek malo takych podnetov, ktore by ho mohli nakopnut v pozitivnom zmysle, aby sa zacal o nieco nove zaujimat, snazit a vyhol sa tak pocitu stereotypnosti zivota.
Urcite sme kazdy sam, tak, ako o tom pisete. To je iste - no, nastastie je to tak. Dava nam to totiz slobodu a nezavislost od druhych. Ked to prijmeme ako normalny stav, je mozne vychutnat si tu svoju slobodu a nezavislost (teda to, co sa z ineho pohladu da nazvat osamelost) a z tohto pohladu je o to krajsie uzivat si tych ostatnych a to ostatne, nezavisle, to (a tych) okolo, mimo nase ja - to, co nemozme riadit, ale mozme to citit a prijimat a najma, ak chceme- aj milovat. Cim viac prijmeme ten fakt osamotenia= slobody a nezavislosti, tym slobodnejsie si mozme vychutnavat aj to, ze napriek tomu mame to vsetko a tych vsetkych okolo seba. A ze ich vlastne chceme mat a oni chcu mat nas.