Re: Ranní "sprška"

Mne chystáva svačinu každý deň manžel (celej rodine). Nerobil to vždy, jedného dňa začal a robí, nijako to nikto nekomentujeme. (vlastne niekedy áno - dnes som mu napríklad napísala sms, že si práve pochutnávam na svačinke, je výborná a že ďakujem) Nie je to žiadna jeho povinnosť, myslím, že to robí skrátka preto, že si ten čas vie nájsť a hlavne že vie, že nás tým poteší. Vnímam to ako také jeho vyznanie lásky bez slov. Keby to prestal robiť, tak by prestal, nič by sa nestalo, menším deťom by som niečo zabalila ja, starším by som odporučila, aby si pripravovali sami a ja by som svačiny nemala.
Milujem ho aj za to, že sa mu to chce, chystať nám ich všetkým :o) Ale keby prestal, aj tak ho budem milovať ;o)
Na druhej strane nemám v sebe pocit, že mu mám byť nejako extra vďačná a keby vrelú vďačnosť otvorene vyžadoval alebo dával najavo, že sa tým pre nás obetuje, určite by som mu láskavo odporučila, aby sa nenamáhal.

Možno sa mýlim, ale ja som z toho opisu mala pocit, že z teba priateľ cítil, že by Ti mal byť vďačný a mal by sa preto správať k Tebe milšie. Ja napríklad nechcem musieť byť vďačná. Preto si myslím, že tým nevhodným spôsobom odchodu chcel neverbálne vyjadriť to, če ti nevedel jasne povedať: že sa bude viacej tešiť, keď ho budeš len tak milovať a prijímať a svačina k tomu byť nemusí.