Re: představy o jiném životě s jiným mužem

Vycerpani ste asi obaja, Ty aj Tvoj muz. Skus aspon poradnu hradenu poistovnou, ked to bude mozne ... a neboj sa, nie je to podraz na vztahu, ak pojdes sama - zalezi od toho, s cim tam pojdes. Rozpravala si muzovi o svojich pocitoch? Okrem predstav o inom muzovi, samozrejme ... :) Pripadne sa k nemu vecer pritul, objim ho a povedz mu, ze sa uz dlho citis vycerpana, aj ked si sa snazila vyzerat, ze zvladas, ale nie je to tak a ze uvazujes o poradni, co on na to, ci by sa chcel pridat alebo pojdes sama. To uz je len na Tebe.

Vies, podobne pocity (aj predstavy :) ako popisujes mam za sebou. Obcas na mna pridu aj teraz, ale viem, ze realne by som to nechcela, ze by to nebolo dobre, ze by som to skor ci neskor lutovala. Kazdopadne cim viac poznavam seba a pracujem na sebe, tym menej mam potrebu riesit svojho muza. A som spokojnejsia, pokojnejsia a stale castejsie mam pocit stastia. A bonusom je, ze po 4 sedeniach na psychoterapii mi psychiater povedal, ze som psychicky zdravy clovek ... :)

Ale dobre viem, ze kedysi som nebola: viem, co som o sebe musela spoznat a viem uz aj to, ako moje slabosti, ktore som nevidela, nepoznala a nemala ich pomenovane okrem ineho "harmonicky" podporovali rozvoj slabosti muza. Vo vztahu su vzdy dvaja a ti dvaja sa vzajomne ovplyvnuju. Ak sa jeden zacne menit (rast, rozvoj, nech sa to nazve akokolvek), je to pre druheho VZDY vyzva.

Ale k rastu nemozno druheho nutit, ani ho od druheho vyzadovat ci ocakavat, ci mu vycitat, ze mi ho "nesprostredkuje". Pre moj rast sa mozem rozhodnut. Ja sama. Vo dvojici ho zacina vzdy ten, kto prvy zaciti jeho potrebu a casto je k tomu clovek "dokopany", skor nez by to "spontanne planoval", prave zivotnou krizou.