Re: Matematika napříč populací

Tak asi to je vlohami a nadaním...lebo mne matematika prišla ako jeden z mála reálnych a úplne jasných predmetov, fascinovala ma jej čistota a prehľadnosť, súvislosti a použitie v iných predmetoch. Neznášala som ak niekto povedal je to tak a takto sa to naučíte. Úplne si pamätám moment keď nám učiteľka na ZŠ niekedy v osmičke niečo vysvetľovala a povedala "táto hodnota je 0 ak je to kolmé...je to tak, stačí ak si to zapamätáte že je to tak" a ja som doma pomocou toho čo sme sa učili postupne výpočtom dokázala, že je to tak. Bola som úplne nadšená.

Pri dejepise som naopak zívala a posúvala ručičky hodiniek. Prišlo mi to o ničom. Nejako som sa ho nabiflila ale po písomke hneď zabudla, ako VŠ ma to mrzelo že som tak tupá na dejiny tak som mala takú časovú os a tam zaznamenané najdôležitejšie udalosti a roky, prípadne mená a sem tam som sa na ňu pozrela aby som si oživila čo bolo pred čím a po čom. Ale trebárs rozprávanie ľudí, ktorí v dávnej dobe žili ma bavilo (starí rodičia, prababky...).