Diskuze :Diskuze : podle měsíce narození : leden 2005

Eri, no ani tomu nemůžu uvěřit, to je hrozné, a takto zničehonic...! Myslím na vás, ať tímto smutným obdobím projdete s útěchou.

Eri, je mi líto co vaší rodinu postihlo

Blanka by to možná poradila odborněji,ale je v Chorvatsku, pokud se nepletu.NApíšu ti, jak to funguje u nás a doufám, že nebyla nějaká změna a je to tak.
Pokud umře jeden z rodičů a zanechá po sobě dědice v první skupině tzn. manželka, děti tak oni dědí vše, majetek i dluhy. Ty můžeš to dědictví domítnout a jako zákonný zástupce Peťka ho můžeš odmítnout i za něj. V tom případě,jsou vyzvání dědici v další skupině, rodiče,sourozenci,nteře,synovic. Tady nevím v jakém sledu to jde.Pokud dědictví někdo z rodiny příjme, vyzvou se věřitelé,aby do nějaké doby přihlásili své pohledávky pak že na ně nebude brán zřetel.
Pak se zpeněží majetek a uspokojí se pohledávky veřitelů. Teď nevím jak je to tady, zda se zaplatí jen to z prodeje majetku a tím to končí a nebo ty co přijali dědictví to dopaltí ze svého - to nevím.

No a pokud dědictví nepříjme nikdo,což tak většinou kvůli dluhům je, soud napíše nařízení na likvidaci dědictví z důvodu předlužení, nikdo nic nedostane ale nevím co je s penězma v hotvosti, ty podle mě propadnou státu.

Raději si to ještě ověř u Blanky až se vrátí, to co jsem napsala je jen z toho co jsem pochytila.

Eriko, je mi to moc líto. Upřímnou soustrast.

Mila Eriko,

procitam tvoje radky a chce se mi plakat. Preji ti hodne sil, je to moc smutne.
Jak byl tvuj muz stary ? Muj manzel je totiz o 15 let starsi nez ja - je mu 51 a nijak o sve zdravi moc nepecuje- taky hodne kouri. Nejradeji bych ho za to. On si vubec neuvedomuje, ze ma male deti, ktere ho potrebuji.

Je mi lito tebe i tveho synka. Myslim na vas.

Ahojte, ďakujem Kisli za vyriadenie správy. Nuž veru, je to tak. My sme spolu už skoro tri mesiace zase bývali, ale Laco chodil stále aj tak do Kvetoslavova pomáhať mame na dom. Nebol šťastný v práci, pretože to bolo ďaleko a minul dosť peňazí na naftu, nemali ani dobrý kolektív a vlastne pred pohrebom som pochopila, o čom to celé je, keď mi oznámili, že mu nepošlú ani kyticu kvetov ani veniec. Vraj každý za svoju prácu dostáva mzdu. No hrôza!
Ja som v pondelok ráno bola s Peťkom na IQ testoch kvôli tomu Aspergerovi a keď sme sa vracali domov, volala som Lacovi, že už sme hotoví, že ak chce, môže si prísť pre malého. Pretože my sme s Peťkom boli v Slávnici na letisku - cca 150 km od BA (skákala som tandemový zoskok), tak on po tretej nočnej v nedeľu ráno išiel k mame do Kveťáku a ostal tam aj na noc. Tak mi teda povedal, že o 12 si príde preňho. Zastavila som sa ešte v Lidli a nakúpila malému nejaké potraviny, keďže Peťkovi začali prázdniny (Laco mal mať od 18.7. dva týždne dovolenky) a týždeň mali byť v Kvetoslavove a týždeň u Lacových rodičov. Keď som prišla domov, volala mi mama, nech sa ponáhľam, že Lacovi je zle, že s ním asi bude treba ísť k lekárke. Tak som nahádzala veci a šli sme tam. Keď som bola pred domom, zase mi volala mama, hovorím, že vystupujeme z auta a ona že rýchlo, lebo Laco odpadol vo vani. Keď som tam dobehla, vedela som, že je koniec. Zavolala som rýchlo môjmu otcovi, ten mi vzápätí volal späť, nech mu dávam umelé dýchanie a masáž srdca, lenže nad vaňu sa nedalo nahnúť, pretože on mal hlavu zaklonenú a je tam umývadlo, tak som mu stláčala to srdce, stihla som to asi 5 x a prišla záchranka. Vybrali ho z vane a hneď ho začali oživovať defibrilátormi. Skúšali to 45 min. a potom vyšli von, že to bohužiaľ nedopadlo dobre. Tak som si k nemu sadla a držala som ho za ruku a kričala, že mal ísť predsa s malým do školy, že nám to nemôže urobiť... Potom prišla Lacova sestra, brat a išli to oznámiť Lacovým rodičom. Ja som tam nešla, ja som bola v šoku. Išla som za nimi až v utorok. Prišla doktorka a konštatovala podozrenie na infarkt, vzhľadom na príznaky. Jemu totiž došlo zle, dvakrát zvracal, ľahol si na posteľ, mama sa ho pýtala, či mu má zavolať lekára, on že nie, povedal jej, že má ťažké ruky, tak mama chcela vedieť, či mu tŕpnu, že nie, ale už mu je lepšie ako sa vyvracal. Potom videla, že si napúšťa vaňu, problém bol, že on mal rád vrelú vodu. A keď si do nej sadol, vypol ju, lenže mama nepočula žiadne čľapotanie, tak šla tam a už bol v bezvedomí. Lekár, ktorý ho pitval povedal, že na to, koľko fajčil, mal pľúca v dobrom stave, ale mal tromb, ktorý sa mu dostal do tepny k srdcu a keby aj boli rovno pri ňom, zrejme prevoz z Kveťáku na srdcovo-cievnu kliniku, kde by ho okamžite museli operovať, by neprežil. A že tým, že si sadol do horúcej vody, srdce rýchlejšie začalo pumpovať krv a ucpalo mu vlastne prívod.. Povedal, že netrpel, že vlastne omdlel (tak ako ľudia omdlievajú), ale už sa nikdy neprebral. Keď prišli, mal ešte slabý pulz, ale už nebojoval. Keď som prešla jeho papiere, jeho výpisy, zistila som, že bol v hrozných dlhoch. Na účte v povolenom prečerpaní, na kreditke, medzi rodinou (všetkými súrodencami aj rodičmi). Keďže sme spolu pol roka nežili, ja vôbec netuším, kam tie peniaze dal, čo sa s nimi stalo.... Minulý rok totiž dostal 3700 EUR odstupné a aj tak sa dostal do dlhov. Mám podozrenie, že požičial staršiemu synovi, ktorý ani nakoniec nebol na pohrebe, ale nemám všetky výpisy, takže neviem. Ak človek každý deň vstáva s tým, v akých je dlhoch, tak je to hrozné. Ja som to zažila, tak viem. Ani náš vzťah nebol prechádzkou ružovou záhradou, ale všetko sa začalo normalizovať a mňa trápi, že som mu nepovedala všetko, čo som chcela. Nuž je to už tak, ako to je a ja s tým budem žiť.
Čo sa týka Peťka, vzhľadom na jeho diagnozu skonštatoval, že tatinko zomrel, lebo bol starý. Ale v posledných dňoch vidím, že ho to trápi. Včera bol pohreb, vedel, že bude, niekde sme sa asi pozabudli, keď sme o tom hovorili, tak chcel, aby som tatinovi dala jeho lietadielko. Tak som mu ho tam dala aj s Peťkovou fotkou, pod sako, na srdce.
Dnes sme si zase pozerali jeho fotky. No a za celý víkend si pozrel štyrikrát Nema - vzťah tatinko a synček. Myslím, že skôr cez takéto veci mi dáva signály, že mu chýba. Niekedy o ňom hovorí a odrazu sa sekne, že už o ňom hovoriť nechce. Tak ale to najhoršie je za nami, dúfam. Ja mám miestami pocit, že je tu s nami v byte, ale spať tu sama som ešte odvahu nemala. Buď chodím spať k niekomu, alebo sú tu kamošky.