Re: Jsem učitelka MŠ

Antonie, to vies ze som niekedy z mojich deti na nervy.
Ale:
1. nerobim ucitelku v MS – jeden z dovodov je aj moja nedostatocna trpezlivost voci detom. Zena, ktora ma toto povolanie, by mala mat predovsetkym na toto povolanie predpoklady: lasku k detom, trpezlivost, schopnost riesit konflikty a problemy deti bez toho, aby prichadzala o nervy. Ja tieto predpoklady nemam, preto ucitelku v MS nerobim. A zeny, ktore su na tom tak ako ja, nech si tiez najdu ine zamestnanie. Existuju v MS ucitelky, ktore su tam na svojom mieste a tie ja obdivujem. Zeny, ktore tam ale robia, pritom na to nemaju a stale sa stazuju na zle podmienky, tie nechapem a nelutujem.
2. deti pod spravnym vedenim tresty nepotrebuju – dokazom su uz spominane mnohe ucitelky, ktore svoju profesiu zvladaju s prehladom. Tie, ktore sa stazuju, ze chudery nemozu dieta ani potrestat, moje pochopenie nemaju a ja si hovorim “Chvalabohu, ze to pravo nemas”. Navyse, ja svoje deti netrestam, ako k tomu teda pridu, ze ich ma trestat cudzia osoba?

Po dalsie: zaujimave je, ze prispevky, ako je tvoj, pisu najcastejsie anonymni uzivatelia. Stavim sa, ze vela z vas, anonymov, niekde inde na rodine vystupuje pod inym, neanonymnym menom. Cim to je? Hanbite sa za svoje nazory alebo citite, ze to, co si myslite, nemusi byt prave spravne? Alebo sa bojite argumentov, ktore proti vam pojdu?