Re: ahoj

Ahoj holky, sem-tam prečítam.

Andrej, dovolím si oponovať. Moj syn školku potrebuje a to nutne. Doma sa nudí, aj keď vyvíjam aktivity pre neho samozrejme, tudíž zlobí, odmlouvá a tak, vzdoruje.

Jak začal chodiť do školky, tak si chvíľu ťažko zvykal, ale to skor robil herecké výkony predo mnou, mimo toho bol v poho. Teraz tam už i spinká a v pohode. Robí veliké pokroky, má tam kamarátov.

A ja sa doma konečne možem venovať i mladšiemu, ktorý to tiež potrebuje a ktorého som hádzala na druhú kolej - mimo kojenia a prebalovania, keď bol Filip doma, bo to inak ani organizačne nešlo pri najlepšej voli.

Takto sme spokojní všetci.

A Filip nie je jediný v triede trojročák, čo má súrodenca malého s mamkou doma.

Samozrejme sú prípady, keď sa dítko proste absolútne neadaptuje, ale tých je určite menej, než tých ostatných.

Myslím si, že to, že deti chodia do školky docela neskoro je dané hlavne dobou, v mnohých prípadoch tým, že má matka dítko len jedno a trebárs nemá prácu a tak zostáva 4 roky na materskej a nechce prísť o rodičák. Aspoň u nás tu je to tak a práve tie mamy by mnohé boli šťastné, keby mohli dítko v školke celodenne mať.

A za ďalšie, matka je tá, čo je hodně fixovaná na svoje dítě, veď s ním bola neustále od narodenia. Myslím, že hlavne matka si musí prejsť tou "adaptáciou", sama som to zažívala na vlastnej koži. Dítka už sa so školkou srovnávajú lepšie, než mnohé ich matky.

uf, Michálek brečí, idem za ním