Re: Dcéra je nezvladatelná

S Nikolkou boli isté problémy ešte keď bol Paľo na žive, bola dosť vzdorovité dietko. Paľo bol ale autoritívny človek a celkom prísny otec. Keď niečo odmietala, podmienil jej to niečím, po čom túžila a keď ho odignorovala, skutočne ten zákaz dodržal a mohla plakať či prosiť ako len chcela.
Za zlé známky ju, pravda, netrestal, ak vedel, že sa snažila, učila sa (to sme jej vždy pomohli) a napriek tomu dostala zlú známku. Ak sa na to vykašlala, vedel jej dať riadne zaucho.
Musela vydržať sedieť v kostole, slušne sa správať v obchode, na návšteve. Ináč ju vedel potrestať.

To, ako sa dnes správa, je moja chyba. Po Paľovej smrti som ju ospravedlňovala úplne za všetko. Psychológ bol, chlapci dochádzali pol roka. Nikolka dva. Keď som jej povedala, že zajtra dopol. má schôdzku s ním, tešila sa, že nemusí zajtra do školy (to bolo asi rok po Paľovej smrti). Snažila som sa s ňou rozprávať o všetkom možnom, brať ju na výlety, dochádzal za ňou aj kňaz. Neviem, čo som mala urobiť viac.

Dokonca spätne mám pocit, že Nikolka časom pochopila, že Paľova smrť je výhovorkou za všetko. Koľkokrát len nešla do školy, koľkokrát som jej pre to ospravedlnila zlé vysvedčenie (aj 4 roky po Paľovej smrti), poznámky, že je drzá na učiteľov, bije spolužiakov, fajčí...