Re: naučené reakce

Mne to nereagovanie casto pride ako lahostajnost, neochota a nie ako nedostatocne reflexy, hlavne vo velkom meste.
Z dediny som naucena pozdravit, pomoct, mat oci otvorene, neotocit sa ked niekto potrebuje pomoct, na ihrisku a na ulici si vsimam aj cudzie deti, ostatne mamicky to robia tiez.
V meste mam pocit ze je vela ludi rozcapenych, ja, ja, ja a nikto iny.
Prvy krat sa mi v Bratislave stalo ze v supermarkete stoji clovek, vozik ma krizom cez ulicku tak ze okolo nikto neprejde a tvari sa ze nevidi. Na toto som nebola naucena Ani ked som zila v 50tis. meste.
Prvy krat v BA sa mi stalo ze na ihrisku spadlo dieta z preliezky z vysky 2 metre a nikto ani okom nepohol, pritom okolo boli mamicky ktore to videli a ihrisko bolo poloprazdne. Mama dietata akurat prebalovala mimino. Nejde o to ze ho nikto nezachytil ale ani sa k nemu nepohli ked sa rozplakalo a nikto k nemu dlhu chvilu nesiel.
Prvy krat sa mi stalo ze som v preplnenom obchodnom centre videla ist rychlo na odrazatku male dieta ktore zufalo plakalo, a namiesto toho aby ho niekto zastavil tak sa mu ustupovali, a opat nevsimavost, len ziadne problemy naviac. A dalsie prekvapenie ked som dieta zastavila ze pockame na mamu a cakala s nim cca 10 minut tak jeho mama prisla, povedala "tak tu si, no pod ideme" inak ani muuu, ani buuu, dieta nemalo viac ako 2 roky.
Takze podla ma ludia naucene reakcie maju ale zlomit si kvoli kociku nohu neriskuju. Radsej sa tvaria ze nevidia, nepocuju.