Re: Hyperaktivní dítě - bezradnost ve výchově a obava ze školy

Májo,



Moj starší syn (teraz bude druhák) je diagnostikovaný ADHD, hyperkinetický syndrom, porucha jemnej motoriky a iné "drobnosti".

Doma sa prejavuje od malinka podobne, ako píšeš Ty so svojím. Od narodenia dráždivý, plačtivý nespavec (už v porodnici bol bezkonkurenčne najvačší "řvoun"), hlasitý (porucha sluchu tiež vylúčená) atd. atd.

Za prvé:

PPP toto nevyrieši. To chce špecialistu psychologa, ktorý to s Vami bude riešiť plus neurologiu (kam vás prípadne "odvelí" na vyšetrenia) a tak.

Za druhé:

"usilovať" o nálepku? Nepoznám normálneho rodiča, čo by "usiloval". Keď ochorieš angínou, tiež ideš k lekárovi pre lieky že? A neusiluješ o tú chorobu.

Pozri, naša triedna učiteľka vie, čo má moj syn diagnostikované (vedeli to i učiteľky v školke), ale pokiaĺ človek neprinesie oficiálny papier tajemnici školy, tak učiteľka s dítko jedná ako s každým iným "ne ADHD".

Strašne som sa toho všetkého bála, tiež ma léta prenasledujú rozne strachy, koľko som sa už naplakala a tak rozne, viem naprosto Tvoje pocity pochopiť. Výčitky - v naprostej vačšine prípadov nelogické - ma prenasledovali často. A okolie, to ani nevravím...

Zmenila som hlavne svoj vlastný postoj k veci. Nevravím, že ma syn nevytočí a podobne, ale už to celé vnímam inak. Takisto moj partner, ktorý má syna staršieho jak vlastného, byť je jeho "nebio", pretože je s ním od malinka.

Prvú triedu zvládol EXCELENTNE. Dokonca s pochvalou třídního učitele za vzorné plnění školních povinností. Uznáva autority. Príde domov (alebo inam, kde mu to je blízke), zavrú sa dvere a začne to. Z extrému do extrému.

Potešujúce je to, že školu dáva, učenie dáva. Lepšie doma problémy, než naopak

Dochádzame viac rokov k špecializovanej psycholožke vyhlášenej, ktorá mimo syna rieši súhrnne aj jeho mladšieho bráchu, ako sa k sebe navzájom chovajú a tak, zároveň vzťahy rodič-dieťa. Nesústreďuje sa na jednu vec, berie to komplexne ako rodinu a neuveriteľne nám to pomáha.

V říjnu začíname ďalšiu terapiu.

Ano, inak máme tieto veci v rodine, ja som bola podobné dítko (plus ešte problémy s autoritami))) Vyštudovala som ale bez problémov. Moj najmladší brácha je podobný (má teraz 11 rokov) plus sa tam rieši ešte jeho nízke EQ, čo je asi ten vačší problém, než samotné ADHD. Ale v škole sa učí tiež excelentne, páli mu to a známky nosí výborné, učenie mu ide de facto "samo". Takže skúsenosti i rodinné docela široké.

Pokiaľ ohľadne syna donesiem ten oficiálny papier tajemnici, tak to bude až v dobe, ak by to začalo robiť problémy v škole, zatiaľ je to ok. Papier mám proste "v záloze" keby niečo. Vždy lepšie vedieť, na čom sme, než tápať

Neboj sa toho a zájdi za špecializovaným psychologom. Ne len do PPP. Držím palce. Nakoniec Ťa možno dítko tiež školsky prekvapí