Re: Přechozený vztah - dokázaly byste odejít?

Z prechodeného vzťahu som odišla po 6,5 roku, teraz je to cca pol roka. Neľutovala som ešte ani sekundu. Bývalého priateľa si vážim, ale aj keď som si spoločnú budúcnosť dokázala predstaviť, tá predstava ma netešila. Prvé 4 roky to bolo fajn, bývali sme spolu a dá sa povedať že nám to klapalo. On mal tendencie ma požiadať o ruku už po pol roku, ale boli sme na vysokej škole a ja som sa prikláňala k tomu sa vziať do roka po zasnúbení, takže sme to odložili na neurčito. No a keď to z finančného hľadiska už prichádzalo do úvahy, on sa k tomu nemal - chcel zarobiť viac peňazí, vybudovať kariéru, svatbu a deti si predstavoval "za dva roky" a to počas 4 posledných rokov vzťahu.. Zamilovanosť vyprchala a s ňou aj tá radosť zo spoločných plánov. Viem že dieťaťom sa vzťah nezachraňuje, ale napriek tomu si myslím že ak sa spolužitie mení na čakanie na Godota, nie je to dobré. Posledného pol roka vzťahu som sa pomaly odpútavala ja, už som nemala chuť to posunúť ďalej a on naopak chcel. Všetko už ale malo pachuť toho dlhého obdobia, počas ktorého sme sme stáli na mŕtvom bode. Je mi jasné že také štádium môže prísť aj v manželstve a s deťmi, ale dobré načasovanie spraví svoje. Ja osobne ako (pre mňa) správny čas beriem svatbu cca po dvoch rokoch, dieťa po ďalšom roku-dvoch. Teraz som pár mesiacov v novom vzťahu a opojení z čerstvej zamilovanosti a bola by som rada, ak by sme sa o level ďalej posunuli v momente, keď nás to bude oboch spontánne tešiť a príde prirodzene bez zvažovania či je to "už nutné". Šialene som sa bála, že púšťam k vode chlapa, ktorý ma má v podstate rád a že už si možno žiaden vzťah nezaložím. Ale vidím že to bola hlúposť a mala som sa odhodlať asi ešte o čosi skôr...