Re: Představy, aneb když jsou věci jinak, než vypadají.

Keď som sa zoznámila s mojim terajším mužom, bolo mi trochu ľúto, že sa na verejnosti ku mne chová ako k segre či dobrej kámoške. Nikdy pusa, objatie či dokonca chytenie za ruku.
Nikdy som mu o tom nevravela, bolo mi to trápne.
Teraz už viem, že je to blbosť, že tieto prejavy nič neznamenajú (bohužiaľ sa mi to opať potvrdilo - kamarádku podviedol muž 3 mesiace po porode, dokonca chcel od nich odísť. Na verejnosti sa k nej vždy choval a chová ako cukríček).

Žiarlenie na iné ženy zatiaľ nepociťujem.

Obdiv iných mám - z rodiny mamka a z cudzích sú to skor staršie ročníky.