U jej začínam ma pomaly ale zato poriadne dos.
Je nepríjemná, neschopná, môe zoalie kvôli maličkostiam, naopak naozaj dôleité veci (ako bolo rodičmi zanedbané diea alebo ikana v triede) ju absolútne nezaujímajú, navye je neskutočne drzá.
A to ete nie je nijako osobne zaujatá voči synovi, lebo na úplne rovnaké veci sa saujú aj ostatní rodičia.
U niekožkokrát som bola za ňou kvôli úplne debilným poznámkam (napr: nevhodná kniha, lebo na nej bol hákový krí - syn ju mal prinies na dejepis a čítal ju o prestávke, dáďnik namiesto plátenky - pri ceste do divadla, otvorená plechovka na stole, bunda v triede, áž na krku atď) a 5-kám, ktoré synovi dávala z testov vdy, keď sa vrátil po chorobe. Chápem, e som u jej asi krajne nepríjemná, lebo tie poznámky a 5-ky musela vdy synovi zmaza, či opravi.
Ale dnes to bol u naozaj vrchož. Prila som si pre do koly syna, lebo sme ili k lekárke, ktorá nám prehodila termín, o hodine. Mali túto svoju triednu a s ňou výtvarnú. Učitežka ila syna odprevadi za dvere, a tam mi láskavo oznámila, e dnes nemal mažu a pajle (ktoré ani ma nemohol, lebo minulú výtvarnú chýbal a teda to nevedel).
Ale stihla mi ete poveda, citujem: "Vy predsa nepracujete, ste stále doma, máte určite veža času."
A keď som nevedela chyti dych z jej drzosti, ete dodala: "iví vás predsa manel, nie? Čo potom my, ktoré musíme zvláda prácu aj deti?"
Samozrejme, keď som to povedala muovi, zruil zajtra ráno schôdzku s klientom, e sa vypraví za riaditežom. Ten jej ale dá podža mňa "ty-ty-ty" a ona bude za to trápi náho syna

Asi by stálo za to, vytiahnu aj ikanu a toho chlapca. Boha, ja nie som nejaký neprajník, ale toto u je fááákt priveža.