Re: Drzá učiteľka

Si dobrá, ďakujem.

Vlastne teraz ani neviem, ako sme syna vychovávali, doteraz (asi pred 2 týždnami) som si ešte myslela, že dobre. Pravda bude asi taká, že bol rozmaznávaný, bol k tomu tak nejako predurčený, pred ním nám zomrel jeho braček - proste on bol zázrak a ním aj zostal... Žila som s pocitom, že mám skvelé, bezproblémové, inteligentné a navyše dobré a zlatunké dieťa. Tie 2-3 týždne späť som ho chytila, keď šikanoval iné dieťa - a to prosím pred kostolom. Pochopila som, že aj keď dám synovi zákaz na čokoľvek, on to - samozrejme s milým úsmevom - aj tak nejako obíde, že veľa nadštandartných vecí je pre neho jedno veľké nič, že je všetko automatické. A nie je to v tom, že by nepoďakoval alebo kritizoval, keď má nový mobil farbu inú než modrú. On poďakuje, veľmi pekne, aj božtek ti dá. Ale za nič to nemá.

A ja myslím, že to treba riešiť.
Ale zvyšok rodiny (vrátane mojho muža) tento názor nezastáva a tak holt máme z domova bojové pole, čo v celom našom 15 ročnom manželstve nebolo ani raz a že sme si teda niečo prežili.

A potom prídeš do školy a učiteľka ti v podstate povie, že si ešte úplne neschopná žena aj matka, ktorá iba vysáva svojho muža... Super.