Re: Chválit ano, ale také přiměřeně

hmmm, tak som si prečítala celú diskusiu a v podstate súhlasím s každou v niečom...

Z Markétinho príspevku som nadobudla pocit, že chce povedať, že v treťom ročníku by deti mali vedieť najneskôr v treťom ročníku spojiť si čítanie s obsahom, nie že by ho mali v treťom ročníku začať chápať, ale najneskôr v treťom ročníku! My sme sa už vtedy učili vybrané slová a Vlastivedu a Prírodovedu, neviem si predstaviť, keby som len čítala, ako by som mohla odpovedať pred tabuľou :o) takže podľa mňa Markéta a Milada - napísali ste to isté, len každá inými slovami :o)))

No a čo sa týka toho chválenia... u nás v dome býva učiteľka v MŠ. Nedávno sme mali debatu o tom, čo deti vedia a čo nie - proste ma to zaujímalo, keď pôjde malý do škôlky, čo by mal asi ovládať a tak... klasická babská debata. Ona (keďže je to "stará" škola) mi povedala, že dnes sú tie deti úplne iné ako sme boli napríklad naša generácia (ja som ročník 78). Že tie deti nie sú motivované. Napríklad dieťa v škôlke nakreslí domček a stromček a slniečko. A všetci sa idú rozplývať, ako úžasne je šikovné... Povedala, že treba dieťaťu povedať, že je to krásne, ale že aby ešte nakreslilo obláčik, jazierko, vtáčika, detičky... proste ho motivovať. Alebo napr. stavebnice - niečo dieťa postaví a ešte mu povedať: "ešte by si tam mohol doplniť dvere a okná a pod." Takisto povedala, že dnešné deti nepoznajú básničky, pesničky, nechodia s rodičmi na výlety, ale majú dokonalý prehľad o najnovších PC hrách a modeloch mobilných telefónov. Proste dieťa motivovať, ukázať mu, čo všetko sa dá s tou stavebnicou (napr.) urobiť, čo všetko sa dá na výkres nakresliť a podobne.

Ja som napríklad nemala nikdy problém s čítaním, s gramatikou, so známkami... je ale fakt, že som bola doslova "žrút" kníh a tak som sa nikdy nemusela učiť ani vybrané slová naspamäť, proste som vždy vedela, kde a kedy aké "i"/"y" napísať, jednoducho mi to muselo sedieť v oku. Druhá vec je, že som narodená v "září", čiže som išla do školy o rok neskôr. A v tom roku ma brat po ceste zo škôlky učil na ŠPZ áut abecedu. Do školy som nastúpila a vedela som čítať. Myslím, že to mi dosť pomohlo v tom, aby som celú ZŠ prešla so samými jednotkami. Faktom ale je, že na strednej škole bol už iný systém učenia, už mi nestačilo si len prebehnúť niečo očami, musela som sa fakt sústrediť a to bol môj problém. Na vysokú školu som nešla. Nie preto, že by som si myslela, že na to nemám. Ale mám strašný strach z príjmačiek, lepšie povedané z toho, že by mi napísali, že som neuspela. Že ma neprijali. Neviem, kde sa stala tá chyba, že som si prestala veriť... ale viem, že nie je príjemný pocit vedieť, že spolužiak, ktorý preliezal s odretými ušami základnú školu, resp. strednú, je už dnes ING. alebo JUDr. To ma fakt žere :o( Len keby som nemala takú hrôzu z možnosti neúspešných prijímačiek :o(