3 nadane

Mam 3 nadane deti. (Pisem po slovensky, lebo tak viem lepsie nez po cesky, deti ma v cestine predbehnu.)

U starsej dcery som na to prisla sama, bola evidentne inde nez rovesnici. Mala som istotu, pani ucitelky v skolke to nevideli. Asi v piatich rokoch som si vymohla IQ testy (v mladsom veku to otestovat vtedy nevedeli) a testy to potvrdili. Dnes je clenkou detskej Mensy. Studuje na 8-rocnom gymnaziu pre nadane deti.

Mladsia dcera je napadna urovnou komunikacie, u oboch som si to uvedomila asi ked mali 2,5 roka. Testy sme nejake absolvovali, ale v takom veku su este malo presne. Neriadim sa tym, ci citaju predcasne. To ani jedno z mojich deti nebolo nejak extremne. Celkovo vsak ked s nim clovek komunikoval, kladol si otazku, kde sa v tej hlavicke beru take zlozite uvahy. Najmladsia sa dockala vytuzenej skolky v 3 rokoch, chodi tam 2 mesiace, na poludnie nechce ist domov, ma slubeny individualny studijny plan - uz v skolke - sklanam sa pred pokrokovou pani riaditelkou.

Prostredny syn mi skoro svojimi schopnostami unikol. Vyjadrovanie nema take brilantne ako dievcata, este navstevujeme logopediu. Preventivne som ho dala otestovat a ukazalo sa, ze jeho vynimocnost je v inej oblasti a tiez patri do kategorie nadanych. V skolke si nikto nevsimol, ze by bol tak vynimocny, ze by to stalo za zmienku, len ze je zasneny a stale posledny a roztrzity. Chodi do 1. rocnika do triedy pre nadane deti a ja som velmi spokojna, lebo je v pohode uplne inej, ako bola starsia dcera.

Neda mi nepoznamenat, ze moja skusenost je, ze moje nadane deti sice chcu viac informacii, rychlejsie napredovat, ale nejedna sa o encyklopedicke vedomosti. Informacie spracovavaju a narabaju s nimi. Ich inost je vyrazna v tom, ze oni ich chcu tvorivo pouzivat. Stereotypy odmietaju a budu robit vsetko mozne, aby nemuseli - krasopis, precvicovanie cohokolvek, vylepsovanie, vypiplavanie. Zato do vymyslania, tvorenia, konstruovania sa vlozia a idu naplno. To mame stale nove pravidla hier, vynalezy, prieskumy a podobne. A tiez su nezastavitelne. Stale v cinnosti, lahky oddych a zas nieco. A prave preto nevidim ako riesenie ani preskakovanie tried, ani 8-rocne gymnazia, ale vzdelavanie pedagovov v tejto problematike, aby vedeli, ze taketo deti potrebuju hlavne iny pristup, ine zadania, inak hodnoteny vykon.

Doviest ich k tomu, aby zvladavali svoje emocie, aby mali okolo seba poriadok, cisto, system, aby vedeli kde co maju a preco idu tam a co tam maju robit, to je, ako by som liala do prazdnej nadoby. V prvom pripade ani nevedia, ako vyvadzaju, v druhom sa "vypnu", nevnimaju a preberaju si vo vlastnej hlave nejake omnoho "dolezitejsie" veci. A na zem ich dostat je celkom tazke. Prevalcovat sa to podla mna neda, da sa rozvijat to, v com dostali do vienka viac a v tom druhom sa pokusat posuvat to kolko sa da, aby to bolo spolocensky unosne. A zmierit sa s tym, ze mozno az tam, kde som chcela, sa to nebude dat.